Naša škola vychovala za roky svojej existencie množstvo žiakov. V triednych kolektívoch vznikali a vznikajú často priateľstvá, ktoré zotrvajú roky. Príkladom pekného priateľstva bol aj ročník 1985 – 1993. V tej dobe bol na škole skvelý tím pedagógov, za ktorých spomenieme z prvého stupňa p. uč. Klimovú, Tihlárikovú, Svätokrížnu, Fraňovú, Letenajovú, z druhého stupňa p. uč. Budincovú (riaditeľka), Adamíka, Černú, Budinskú, Drgoňovú, Dubcovú, Ambrovú, Hraškovú, Kračmerovú, Kalinovú.Spolužiaci vtedajšej „áčky“ a „béčky“ sa tento týždeň stretli po 30. rokoch od skončenia 8. ročníka. (Vtedy ZŠ trvala 8 rokov.) Podaktorí sa pravidelne stretávajú dodnes, no niektorí sa celých 30 rokov nevideli. Pribudli šediny, jemné vrásky, potomkovia a životné skúsenosti, no pôvodný kukuč, povahové črty a rysy sa dali rozpoznať aj s odstupom dlhého času. Niektorí sa usadili aj v zahraničí - USA, Nemecko, Španielsko, Rakúsko, Anglicko a iní ostali lokál-patrioti verní Horskému parku. Podaktorých deti navštevovali alebo navštevujú našu školu, kontakt so školou nestratili, iných zaviedli cesty života inde.Sú medzi nimi právnici, novinárka, zvukový majster, manažéri, živnostníci, pracovníci v gastre, v poisťovníctve, na ministerstve, v banke, v „korporáte“, farmácii, vede, stavebnej firme, v školstve (aj v našej škole:D)...Čo je ale podstatnejšie ako profesijné uplatnenie, zostali v nich hodnoty, ktoré sú nad tým všetkým. Spája ich dobrý základ, ktorý získali už v detstve aj na Dubovej a nemuseli to byť len vedomosti, ale niečo navyše, ako vážiť si ľudí, priateľstvo, život, fungovanie v spoločenstve, rodine. Aj po 30. rokoch to bolo jedno perfektné stretnutie plné radosti, spomienok a spolupatričnosti.
